post

Samota? To je pekné. Osamelosť je strašná.

(Poznámka: Nadpis je prevzatý z básne Jána Smreka: Sonáta)

Mnohí si s ňou tykajú, keď sú na dne. Niekedy nám robí spoločnosť na základe vlastného rozhodnutia. Niektorí sa do nej uchyľujú, aby namaľovali impozantné dielo -samota.Intelektuál na okraji spoločnosti, ktorý príliš dlho kráčal ruka v ruke so samotou, až objavil komnatu osamelosti…Aký je rozdiel medzi samotou a osamelosťou?

„Samota, či izolácia je objektívny stav jedinca, ktorý nemá dostatok kontaktov s inými ľuďmi a uniká zo sociálneho prostredia.“ Nuž, hádam každého človeka stretol minimálne aspoň raz za život tento stav. Takže by to nemalo byť nič nezvyčajné.

Čo však s človekom, ktorý sa do samoty utieka viac krát, ba dokonca by sa dalo povedať, že pravidelne? Preto sa poďme pozrieť z akých dôvodov sa ľudia utiekajú do samoty. Pomôžem si opäť psychologickou charakteristikou: „Jedinec sa uchyľuje do samoty z rôznych dôvodov. Napríklad: dobrovoľne – načerpať sily, premýšľať bez vyrušovania.“ To je snáď najčastejší dôvod. Koľkí z nás sa utiekajú na svoju víkendovú chatu, či sa len tak povaľujú na posteli, „čumia do blba“ a rozmýšľajú – sami. Niekedy sa potrebuješ poprechádzať, túlať sa a dýchať samotu ulíc… To je neškodné a v podstate zdravé. A hlavne typické pre introvertov.

Ďalším dôvodom môže byť: „…tlak vonkajšieho prostredia, avšak s vlastným rozhodnutím. Napríklad v dôsledku obáv.“ Naozaj môže byť samotárom ten, ktorý sa bojí? Určite áno. Možno tento druh samoty láka človeka, ktorý cíti, že je odlišný od ostatných. Ale hlavne bojí sa čo spravia ostatní a napokon aj to, že ho sklamú. Rebel -samotár. Pri tomto ma napadá myšlienka: „Byť sám sebou a nebyť sám. To je umenie.“

Hovorí sa aj, že inteligentní ľudia, či ľudia, ktorí veľa premýšľajú potrebujú byť sami.

Duchovne obohatení a umelecki založení ľudia sa často skrývajú v samote. Jednoducho preto, lebo vidia veci inak ako tí druhí.

„Radšej budem sám, akoby som mal byť s hocikým.“ Niektorí ľudia si doslova a dopísmena vyberajú ľudí, s ktorými sa stretávajú a spoločnosť, v ktorej sa pohybujú. Síce, to pravdepodobne každý, avšak u týchto ľudí je to trochu iné. Často krát však potom zisťujú, že ich vysoké priority kladené na okolie spĺňa málokto. Nechcú strácať čas s niekym alebo niečim pre nich bezvýznamným. Paradoxne sa však môžu stať oni potrební pre druhých viac ako si oni alebo tí ostatní myslia. Je to tak správne? Títo ľudia majú okolo seba ako keby vákum. To je v určitých obdobiach v rôznej intenzite. Niekedy je také slabé, že ho takmer ani nevnímajú. Inokedy má takú intenzitu, že jednoducho neznesú nikoho. Neznesú vychádzať von a dýchať vzduch s ostatnými.

„Som taký smutný, že musím byť sám.“ Niektorí v smútku a žiali vyhľadávajú spoločnosť, iní sa zavrú do svojej ulity a nekomunikujú s okolím. Myslím si, že tieto skutočnosti vyplývajú od závažnosti situácie, ktorá jedincovi v živote nastala a ako na ňu subjektívne- emotívne reaguje.

„So samotou je často zamieňaná osamelosť. Osamelosť je však subjektívnym stavom jedinca, ktorý v reakcii na samotu, zažíva túžbu po kontakte s inou osobou, ľuďmi.“

Aj najväčší samotár potrebuje spoločnosť. Aj takíto ľudia – samotári však niekedy pocítia silnú potrebu spoločnosti, avšak nevedia sa do nej začleniť. Nevedia s ľuďmi komunikovať a ťažko sa vedia uvoľniť. Chceli by sa s niekým bližšie spoznať, chceli by sa s niekým zblížiť. Avšak ich uzavretý život pod zámkom samoty z nich spravil nedôverčivcov. A možno ich nedôvera k ľuďom im dovolila uzatvoriť sa do seba a stratiť sociálny kontakt s prostredím. A práve títo sú viac ako sami – sú osamelí.

„Má zakrytú tvár, aby sme sa nemuseli pozerať, ako sa nám vysmieva.“ @lík

Vysmieva sa nám osamelosť, samota alebo ľudia a prostredie, ktorí ju spôsobili? Alebo za samotárstvo môže „len“ povaha človeka, jeho vrodený charakter a intelekt, prípadne životné okolnosti? Môže za ňu osud, prípadne karma?

“ Osamelosť vo mne občas spúšťa vlnu kreativity – piješ ďalší pohár vína a cítiš sa ešte horšie. Umenie nemôže existovať bez bolesti; a umenie existuje, aby miernilo bolesť.“ Till Lindemann

Koľko umelcov je samotárov a koľko ľudí tvorivých sa utieka v samote, keď maľuje svoj obraz, píše ďalší príbeh.. Musí byť človek tvorivý alebo umelec samotár?

Johann Wolfgang von Goethe: „Talent sa zdokonaľuje v samote, charakter v prúdoch života.“

„Je to paradoxné, ale schopnosť byť sám je predpokladom schopnosti milovať. Kto sa pokúsi byť sám so sebou, pozná, aké je to ťažké. Pocíti nepokoj, nervozitu, či dokonca úzkosť. Bude mať sklon k tomu, aby svoju neochotu pokračovať zdôvodnil úvahou, že to nemá cenu, že je to hlúposť, že to zaberá príliš mnoho času.“ (Erich Fromm)

„Nie je nič horšie, ako kvôli dažďu, únave či chladu, alebo zo strachu pred chladom a osamelosťou nedôjsť tam, kam si človek predsavzal.“ (Miloslav Nevrlý)

Koľko prekážok nám skríži životný cieľ, respektíve veci, ktoré chceme dosiahnúť? Veľa. Nad odpoveďou nemusíme ani dlho premýšľať. Možno dosiahnúť životný cieľ nie je až také ťažké, ale z princípu to je ťažké. Lebo nám na tom veľmi záleží a pokiaľ je možné obetujeme tomu, čo najviac. Preto nedovoľme subjektívnym pocitom a najmä osamelost, aby nám skrížila životné plány. Lebo je to náš subjektívny pocit, lebo je to náš stav, ktorý do istej miery môžeme ovládať, prijať a pokiaľ sa dá, tak aj z neho vyťažiť.

A na záver citát, ktorý hovorí o tom, že každý je do istej, čo i len malej miery sám. Každý je tu sám za seba. „Spievajte, tancujte a veseľte sa, tak či tak je každý z vás sám, tak ako sú osamotené struny lutny, hoci ich rozozvučala tá istá pieseň.“ (Chalíl Džibrán)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *