post

Introverti vs. extroverti

Aj v minulom storočí boli introverti považovaní za menejcenných. Aj v súčasnosti svet patrí extrovertom. Každý ovláda základnú charakteristiku introverta a extroverta.

Podľa mňa najviac to vyhrávajú ambiverti (centroverti). Ako vyplýva z názvu, sú niekde uprostred charakteristík extrovertov a introvertov. Alebo sa v niektorých prípadoch chovajú raz tak alebo inak vzhľadom na charakteristiky týchto typov osobností.

Až nedávno som si uvedomila, že mám typické charakteristiky introverta. Jasné, vedela som to už dávno. Ostatní ma rýchlo prekukli v tomto tiež. Ide však o to, že niektorí ľudia a ja tiež sme nevedeli, že to, ako sa v niektorých situáciách správam, je úplne typické pre charakteristiku uzavretých ľudí. Čiže byť viac osamote.

Keď som niekedy odmietla ísť v piatok von a radšej som sa venovala čítaniu kníh po tom, čo som predtým bola dlho vonku alebo na nejakom večierku. Byť v spoločnosti viacerých ľudí, ktorých nepoznám alebo poznám málo a sťahujem sa do seba. Alebo som v spoločnosti viacerých ľudí, s ktorými sa necítim dobre, mám neistotu a zmĺknem. Stále je to všetko považované divné. Pričom sú to naozaj typické charakteristiky pre introverta. A tak som si to prestala vyčítať.

Nemám kapacitu na to, aby som zdravila každého, koho poznám, aby som bola spoločenská, komunikatívna alebo čerpala energiu z ľudí…Ale ľudia to zvyknú niekedy introvertom vyčítať, že sú utiahnutí. No a čo? Tak je to ich typická črta.

Introverti tak isto väčšinu svojho obdobia majú pár blízkych ľudí, s ktorými trávia čas. Vtedy sú omnoho viac otvorenejší, komunikatívnejší a vedia byť aj vtipní. Takúto svoju tvár majú však len pre bližších ľudí. Mne sa to stalo aj pri nejakých cudzích ľuďoch, ale to je zriedkavé.

Tak isto uzavretí ľudia, keďže málokoho si pustia k sebe bližšie, tak majú intenzívnejšie vzťahy a potom keď niekoho z nich vylúčia alebo niekto ich opustí, tak to prežívajú omnoho horšie ako extroverti.

Poznám prípady, kedy sa z introvertov stali extroverti. Je to síce náročnejšia premena, ale dá sa to. Síce by ma zaujímal presný postup, ale nebude sa to dať podľa mňa zovšeobecňovať.

Uzavretí ľudia môžu poznať veľa ďalších ľudí, ale skrátka nenapíšu len tak hocikomu, koho poznajú, ale nie sú si blízky, že poď na pivo. Napríklad. Pre mňa by to bolo také riziko dostať sa z bezpečnej zóny a dať tak priestor tomu, že sa ten vzťah môže meniť. Jasné, že aj tu sú pre mňa nejaké výnimky, kedy urobím krok k niekomu. Ale ako hovorím, je to veľmi výnimočné.

Extrovert, keď príde niekde do spoločnosti, tak sa zdraví s polovicou osadenstva a s tou druhou polovicou nadväzuje ľahko nové známosti 😀 To sa introvertovi nestane.

Keby ľudia neboli hovädá, tak som aj extrovert 😀 Ale byť introvertom je bezpečnejšie. Aj keď extrovert to tak nevníma. Proste komunikuje so všetkými naokolo a je obľúbený. Introvert môže pôsobiť ako taký tajnostkár kvôli tomu, že je rozvážnejší. Zväčša zvažuje to, čo povedať. Zas ale ja mám niekedy takú náladu, že šplechnem pred hocikým hocičo ma prvé napadne.

Neviem, či to tak majú aj ostatní introverti, ale ja mám pocit, že uzavretí ľudia viac prežívajú hocijaké udalosti. Nemusia mať až tak silný emočný náboj, ale predsa ja ho tam nájdem.

Myslím si, akoby niektorí považovali introvertov za suchárov. A okolie vie introvert prekvapiť zážitkami, ktoré by na nich nikto nepovedal. Nuž, tichá voda brehy myje. Ale tento krát je to uhol pohľadu, lebo keby povedal taký zážitok extrovert, tak ľudia sa nad tým nepozastavujú až tak. A extroverti môžu niekedy blednúť závisťou nad tým, čo zažije introvert. To isté platí aj v mojom prípade, milí extroverti 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *